Tipovanie Keno10 a Loto

Bohužiaľ, stále sa v spoločnosti stretávame s fenoménom “Žiť a platiť svoje náklady prostredníctvom výhier z tipovania”. Ľudia sú posadnutí možnosťou “ľahkého zárobku” a preto sa celé roky snažia rozlúštiť “vzorec”, ktorým by nadobudli majetok nevídaných rozmerov. Samozrejme, prostredníctvom tipovania. Dokonca sú o svojej pravde tak presvedčení, že nepripúšťajú inú možnosť.

Sponzorované prepojenia (prečo)

aqua-fish.net
services-seo.net

Prirodzene, existujú ľudia, ktorí vyhrali také sumy, ktoré im vopred zabezpečili dožitie v bohatstve. Tu je ale na mieste otázka: Ako sa zmení môj život, ak vyhrám napr. 1-2 milióny USD? A, ako ovplyvní môj život výhra napr. 1-2 milióny SKK? Je asi každému zrejmé, že systematické príjmy z tipovania vo výške aspoň 20 000 SKK mesačne sú skôr fantáziou a pravdupovediac, 20 000 SKK mesačne asi nikomu nestačí na “rozprávkovy” život. Koľko je teda potrebné vyhrať, aby mohol byť tipujúci úplne nezávislý a zároveň spokojný? Bez väčších váhaní je to jasne suma 100 000 SKK a vyššie. Dokonca ani pri takomto “zárobku” by to nepostačovalo na skutočný prepych. V podstate, ak niekto vyhrá 1-2 milióny USD (prípadne EURO), môže si za to kúpiť dom, auto a ostane mu tak na skromnejšie dožitie. Ak je ale človek hlúpy, všetko premrhá.

Preto, rieši systematické tipovanie a s tým spojené výhry otázku “Dá sa z toho žiť?”? Odpoveď je opäť jasná. Je to “Nie”.

V prvom rade je potrebné uvedomiť si, že systematické tipovanie zaberie neskutočne veľa času. Je to v podstate zamestanie. Bohužiaľ, Tipos a.s. takýchto ľudí neplatí. A prečo by mal? Predsa doplácajú na vlastnú hlúposť. Ďalším dôvodom prečo “nie” je to, že sa žrebovacie zariadenia nesprávajú podľa očakávaní. Každý, kto tvrdí, že problém generátorov náhodných čísel sa vyriešil a je bežne dostupný, je blázon. Ak by to totiž platilo, svet by stratil svoju podstatu a veci ne/pravdepodobné by sa zrazu stali iba objektom preskúmania, po ktorom by sme mohli povedať, či daný jav nastane, alebo ho nie je potrebné očakávať. A asi najpresvedčivejším dôkazom je to, že tí, ktorí o sebe hovoria, že rozlúštili Keno a Loto problém, nezruinovali stávkové spoločnosti. Koniec-koncov, Jackpot v Lote nepadá až tak často a v Kene sú výhry iba cca 50 percent, čo vychádza aj zo štatistík a zo zákona.

Ak rozlúštim problém Kena a Lota, potom budem schopný rozlúštiť aj SSL kryptovanie a v podstate všetko, čo je šifrované. Prečo? Jednoducho preto, lebo aj tieto systémy vo svojej podstate vychádzajú z náhodných čísel. Preto by sa mal každý zarytý tipujúci postaviť pred zrkadlo a opýtať sa “Prečo to robím?”. Odpovede by sa dočkal iba vtedy, ak by si uvedomil, že jediný, kto je v lotériach ziskový, je spoločnosť, ktorá danú hru prevádzkuje. Alebo to robí niekto len preto, aby sa ostatní mali dobre a aby vyhrávali?

Jedným z najlepších spôsobov, ako využiť štatistiky, je určiť najvyššiu pravdepodobnosť toho, kedy bude číslo vyžrebované, ak bolo vyžrebované počas posledného žrebovania. V jednom z predchádzajúcich článkov som uviedol to, že sa priemerne vyskytuje v nasledujúcom ťahu až 25% čísel z predchádzajúceho žrebovania. Ten, kto aspoň trochu triezvo uvažuje, zistí, že je to rovné s teoretickou šancou na vytiahnutie (20:80 = 5:20). No ak nezostaneme iba pri jednom žrebovaní, ľahko dostaneme čísla, ktoré vyjadrujú šancu na vytiahnutie loptičky, ak táto nebola vyžrebovaná 1, 2, 3, 4, …, n-1, n dní, resp. žrebovaní. Čísla nebudem uvádzať, ale zistenými údajmi je ľahké preložiť exponenciálnu krivku, prípadne parabolu. Potom dostaneme viac ako obyčajné šance. Zistíme totiž, že ak nie je niektorá lotpička vyžrebovaná pár dní, jej šance na vytiahnutie rapídne stúpajú.

Sponzorované prepojenia (prečo)

aqua-fish.net
services-seo.net

Ako príklad uvažujme šance (v percentách) na vytiahnutie loptičky, ak nebola vyžrebovaná 1-n počet dní. Šancu na prvý deň označme x₁. Nech šanca, že bude loptička vytiahnutá počas druhého žrebovania od pomyselného prvého, označme x₂. Tak postupujeme až po x_n. Teoreticky by sa index n mal blížiť do nekonečna. V praxi sa to však nikdy nestane. Teraz sa nám výpočet šance na vytiahnutie jedného čísla počas prvého žrebovania od pomyselného začiatku už nerovná 1/4, ale je to

x₁/(x₂ + x₃ + x₄ + … + x_n-1 + x_n)

Pre tento prípad naozaj dostaneme tých 25%. Ak ale číslo nie je vytiahnuté počas prvého žrebovania, uvažujeme s nasledujúcim vzťahom

x₂/(x₃ + x₄ + x₅ + … + x_n-1 + x_n)

A takto by sa dalo postupovať po žebovania, kedy má číslo pauzu aj 10 (dní, žrebovaní a pod.) a viac. Je ale nutné zdôrazniť, že medzi ťahmi 0 a predpokladaným žrebovaním, kedy sa číslo vyskytne, nesmie byť dané číslo vyžrebované ani raz.

Pri nespočetných analýzach, ktoré som v minulosti vykonal na hre Keno10, som zistil fakt, že sa zvyknú opakovať čísla v dvoch po sebe idúcich žrebovaniach. Napríklad pri hre Keno sa občas stane, že sa je v niektorý deň vytiahnutých až 10-11 čísel z predošlého žrebovania. Ak sa dobre pamätám, niekedy to bolo aj 12. Zväčša to tipujúceho nadchne pre tipovanie “vyžrebovaných” čísel. Aj mne táto myšlienka nedala a preto som to následne otestoval.

Pri analýzach som došiel k záveru, že sa najčastejšie opakuje 4-5 čísel z predošlého žrebovania. Keď som potom nechal zobraziť graf početností týchto analýz a rovnaký typ grafu pre štatistiky, ktoré vygeneroval generátor náhodných čísel, nebol medzi týmito krivkami žiaden rozdiel. Je teda jasné, že to spadá do normálneho rozdelenia pravdepodobností. Aj jednoduchý prepočet nám dá výsledok, že najčastejšie sa z predošlého žrebovania vyskytne v nasledujúcom práve 5 čísel.

Sponzorované prepojenia (prečo)

aqua-fish.net
services-seo.net

Obyčajný tipujúci však neverí na štatistiky a dúfa v to, že sa jeho tipy budú podliehať situácii, keď je vyžrebovaných 10 a viac čísel z predošlého ťahu. V podstate ide o to, že šanca na uhádnutie jedného čísla sa pohybuje v rozmedzí 45 až 60 percent. To v prípade, ak sa v dvoch po sebe nasledujúcich žrebovaniach opakuje 9-12 čísel. Logicky sa natíska otázka tipovania rozpisu pre takéto ťahy.

Je tu ale problém, pretože nikto nevie s istotou určiť, kedy sa takáto seŕia ťahov vyskytne. Ak by rozpis stál nejakých 50 SK na deň, nebolo by to tak veľa a risk by za to stál. Avšak 50 korún pokryje maximálne 10 tipov a veriť, že práve jeden z nich nám prinesie 10 uhádnutých čísel z 10, je neopodstatnené. No na druhej strane, šanca existuje aj v takomto prípade. Tipujúci by sa teda mal skôr zamerať na tipovanie menšieho počtu čísel. Z hľadiska opakovania čísel v dvoch po sebe nasledujúcich žrebovaniach je najvhodnejšie (možná výhra vs. riziko) tipovať 6-8 čísel. Výhra pri uhádnutí 6 čísel zo 6 je ale mizerná. Na druhej strane sa často stane, že sa opakuje práve 6 čísel počas dvoch dní.

Lepšie, ako spoliehať sa na nákladný rozpis, je sledovať niektoré príznaky, ktoré hovoria o tom, ktoré číslo má z predošlého priebehu vyššiu šancu na vytiahnutie. Potom môžeme dostať kombinácie, ktoré už nebudú obsahovať 20 čísel z predošlého dňa. Budú to napríklad série 14-tich čísel, z ktorých sa rozpis tvorí nielen ľahšie, ale aj menej stojí. Na druhej strane, môže sa stať, že z tých pôvodných 20 čísel vyradíme aspoň 1 z tých, ktoré bude následne vyžrebované.

Odpoveď na otázku ohľadom tipovania “posledných” čísel je teda “Áno, ale s rozumom.” V dlhodobom období všetko spadá do priemerov a štatistík, ale je predsalen lepšie, ak aspoň počas niektorých dní je šanca na vyžrebovanie nami tipovaných čísel vyššia. Tu ale treba podotknúť, že mimo žrebovaní, ktoré spadajú do našich očakávaní, budú straty vyššie, ako pri tipovaní náhodných čísel. Ak napríklad tipujúci očakáva opakovanie aspoň 6-tich čísel a tento predpoklad sa nenaplní, bude rozpis určite stratový.