Vyžrebované čísla a ich pauzy
Jedným z najlepších spôsobov, ako využiť štatistiky, je určiť najvyššiu pravdepodobnosť toho, kedy bude číslo vyžrebované, ak bolo vyžrebované počas posledného žrebovania. V jednom z predchádzajúcich článkov som uviedol to, že sa priemerne vyskytuje v nasledujúcom ťahu až 25% čísel z predchádzajúceho žrebovania. Ten, kto aspoň trochu triezvo uvažuje, zistí, že je to rovné s teoretickou šancou na vytiahnutie (20:80 = 5:20). No ak nezostaneme iba pri jednom žrebovaní, ľahko dostaneme čísla, ktoré vyjadrujú šancu na vytiahnutie loptičky, ak táto nebola vyžrebovaná 1, 2, 3, 4, …, n-1, n dní, resp. žrebovaní. Čísla nebudem uvádzať, ale zistenými údajmi je ľahké preložiť exponenciálnu krivku, prípadne parabolu. Potom dostaneme viac ako obyčajné šance. Zistíme totiž, že ak nie je niektorá lotpička vyžrebovaná pár dní, jej šance na vytiahnutie rapídne stúpajú.
Sponzorované prepojenia (prečo)
aqua-fish.net
services-seo.net
Ako príklad uvažujme šance (v percentách) na vytiahnutie loptičky, ak nebola vyžrebovaná 1-n počet dní. Šancu na prvý deň označme x1. Nech šanca, že bude loptička vytiahnutá počas druhého žrebovania od pomyselného prvého, označme x2. Tak postupujeme až po xn. Teoreticky by sa index n mal blížiť do nekonečna. V praxi sa to však nikdy nestane. Teraz sa nám výpočet šance na vytiahnutie jedného čísla počas prvého žrebovania od pomyselného začiatku už nerovná 1/4, ale je to
x1/(x2 + x3 + x4 + … + xn-1 + xn)
Pre tento prípad naozaj dostaneme tých 25%. Ak ale číslo nie je vytiahnuté počas prvého žrebovania, uvažujeme s nasledujúcim vzťahom
x2/(x3 + x4 + x5 + … + xn-1 + xn)
A takto by sa dalo postupovať po žebovania, kedy má číslo pauzu aj 10 (dní, žrebovaní a pod.) a viac. Je ale nutné zdôrazniť, že medzi ťahmi 0 a predpokladaným žrebovaním, kedy sa číslo vyskytne, nesmie byť dané číslo vyžrebované ani raz.